Ayiti : Eksplozyon viyolans kominotè yo ap agrave enstabilite politik la – Èske nou pwoche bò yon pwen san retou ?
Pandan tranzisyon politik an Ayiti ap bwote nan enpwovizasyon, peyi a ap vin tounen yon sèn kote gen yon ogmantasyon ki bay kè sote nan zak vyolans kominotè yo. Sa se yon siy ki montre jan sosyete a ap fann an moso, e sa vin pi grav akòz efondreman enstitisyon yo. Daprè dènye done Obsèvatwa Ayisyen pou Dwa Moun (OHDH), plis pase 2 600 sivil pèdi lavi yo ant janvye 2023 ak avril 2025, pifò ladan yo mouri nan kontèks konfli kominotè ki gen rapò ak kontwòl sou teritwa, konpetisyon sou resous yo, ak polarizasyon politik la.
Sitiyasyon an pi grav toujou nan katye popilè kapital la tankou Carrefour-Feuilles, Bèlè, Solino ak Site Solèy, kote gwoup ame rival ap goumen youn kont lòt, sa ki lakoz zak vanjans ant komin, boule kay, epi mete moun deplase fòseman. Daprè OIM, prèske 362 000 moun kounye a ap viv deplase andedan peyi a, pifò ladan yo se fanm ak timoun. Chif sa a montre yon ogmantasyon 65% konpare ak ane pase a.
Konpare ak peryòd 2010-2015 kote vyolans kominotè te plis asosye ak tansyon elektoral pasaje, sa k ap pase jodi a montre jan sosyete a vin militarize seryezman. Gen zòn antye kounye a ki tounen espas kote Leta pa gen okenn kontwòl, epi se chèf gang ki pran plas otorite lokal yo. Kraze sistèm gouvènans la favorize eksplozyon konfli pou aksè a dlo, lekòl, swen sante, oswa tè, sa ki kreye yon kriz kominotè ki san parèy.
Rapò ki sòti nan kolaborasyon ant Nasyonzini ak Inivèsite Quisqueya fè prevwa yon senaryo ki trè alaman si pa gen okenn refòm estriktirèl ki fèt. Si sitiyasyon an kontinye konsa, kantite moun deplase andedan peyi a ka depase 500 000 anvan fen ane 2025, pandan zak vyolans kominotè yo kapab vin tounen yon eleman ki toujou ap mete peyi a nan enstabilite nasyonal.
Men, gen kèk espwa toujou. Gen inisyativ medyasyon kominotè, tankou sa yo ap mennen nan Sant Dyalòg Entèkominotè Hinch ak rezo Fanm Kore Fanm nan Leyogàn, ki rive mete fren nan kèk konfli lokal. Men san yon kowòdinasyon nasyonal ak san rebati Leta Dwa a, efò sa yo riske rete piti epi san enpak reyèl.
Defo a pou demen se doub : sekirite ak politik. Pou refè espas piblik la ann Ayiti, sa ap mande yon pwosesis enklizyon kominotè, jistis tranzisyonèl, epi remete enstitisyon yo nan tout rejyon. Si sa pa fèt, peyi a ka tonbe nan yon balkanizasyon piti piti kote lalwa zam ap ranplase definitivman lalwa Repiblik la.
…