Septanm chak ane, New York tounen kapital diplomasi mondyal la. Se nan lakou Nasyonzini lidè peyi yo vini rakonte vizyon yo pou limanite, defann enterè yo, e pafwa chèche fè istwa ak pawòl ki depase tribinn nan. Ane 2025 la pa t yon eksepsyon. Okontrè, li tounen yon sèn ki chaje ak kontradiksyon, ak pawòl ki kreye gwo polemik sou tout kontinan yo.
An n kòmanse ak ansyen prezidan ameriken an, Donald Trump, ki tounen ak gwo frap: li prezante tèt li kòm sèl moun ki kapab « retabli lòd nan mond lan », pandan l ap kritike « globalis yo » e li mete aksan sou politik izolisyonis li toujou defann. Nan pawòl li yo, li pa t ezite akize kèk peyi alye, pandan l ap fè lwanj pou yon modèl fòs ak dominasyon. Polemik leve sou « ton twò agresif » li ak fason li kontinye wè Nasyonzini kòm yon ògàn ki « pèdi sans ».
Men, si Trump fè bri, se Gustavo Petro, prezidan Kolonbi a, ki te souke tribinn nan pi rèd. Nan yon pawòl ki sanble ak yon akizasyon kont sistèm mondyal la, Petro denonse « jenosid Gaza a », li akize gwo pouvwa yo kòm konplis, e li lanse yon apèl pou yon fòs entènasyonal endepandan ki ta sispann masak yo. Diskou sa fè anpil bri: pandan kèk akeyi l kòm pawòl verite, lòt konsidere l kòm yon « provokasyon » ki menase balans diplomatik.
Nan menm mouvman an, Lula da Silva, prezidan Brezil, rete fidèl ak vizyon Sid mondyal la: li defann demokrasi, lapè, e li denonse « inègalité istorik » nan relasyon entènasyonal yo. Lula mete aksan sou bezwen pou refòm Konsèy Sekirite a, yon batay ki toujou ap tounen chak ane, men ki jwenn plis vwa kounye a paske peyi nan Sid la santi yo pa reprezante nan balans mondyal la.
Premye minis Izrayèl la, nan pwòp entèvansyon li, te eseye jistifye aksyon militè kont Gaza, mete aksan sou « dwa egzistans ak sekirite pèp Izrayelyen ». Pawòl li yo se te youn nan pi gwo sous diskisyon nan sal la, paske yo vini kèk minit sèlman aprè Petro akize lòm nan masak. Sa kreye yon sèn kote de vizyon konfwonte tèt yo dirèkteman sou tribinn nan: youn ap rele jenosid, lòt la ap pale de « defans lejitim ».
Pa t manke vibrasyon non plis ak Pedro Sánchez, premye minis Espay la, ki pran pozisyon klè sou Gaza, mete aksan sou « dwa pèp Palestinyen pou egziste ». Pawòl Sánchez yo lakoz yon vag diskisyon, paske yo make yon pozisyon Ewopeyen ki pa toujou ini sou kesyon sa a. Javier Milei, prezidan Ajantin nan, li menm, vini ak pawòl ki taye banda: li kontinye fè lwanj « libète total kapitalis la », li atake modèl sosyalist ak gouvènman gòch nan rejyon an, e li prezante tèt li kòm yon « vwa radikal pou revolisyon liberal ». Polemik pa t manke: pandan kèk akeyi « franchiz li », lòt wè l kòm yon demagòg ki fè ridikil nan yon tribinn entènasyonal.
Tout entèvansyon sa yo montre yon bagay klè: Asanble Jeneral 2025 la se pa t sèlman yon rankont, men yon glas kote tout tansyon mondyal yo reflete. Gaza, klima, refòm sistèm mondyal la, menm kesyon sou kapitalis ak modèl sosyal la, tout te parèt nan pawòl lidè yo. Gen moun ki tounen lakay yo ak lwanj kòm vizyonè, gen lòt ki kite dèyè yon tras polemik.
Men pou pèp ayisyen an, ki ap swiv tout sa nan yon peyi kote lavwa l souvan tounen bri nan dezòd, kesyon an rete: ki lè vwa Ayiti ap tounen yon pawòl ki konte sou tribinn sa yo? Pou kounye a, nou sèlman kapab gade, koute, e reflechi sou fason lòt lidè souke mond lan ak pawòl yo.
Jean Launy AVRIL Centre à la Une.