ÉDITORYAL
Madi 15 Septanm 2026 | N°00579
Ekri pa: Jean Launy AVRIL
Gen kestyon yon pèp poze pou jwenn repons, epi gen lòt kestyon li poze paske repons lan menm vin tèlman difisil pou jwenn, kestyon an tounen yon kri. Kisa k ap fonksyone menm nan peyi sa a? Nou te kapab di ann kòmanse pa la. Pa prese pale nou de gwo refòm, pa kouri prezante nou nouvo plan, pa envite nou reve sou eleksyon, devlopman, rekonstriksyon oswa gwo pwojè pou demen; ann pran yon kreyon, ann mete peyi a devan nou tankou yon machin ki kanpe sou bò wout la, epi ann chèche sèlman ki pyès ladan l ki toujou ap vire nòmalman. Paske lè yon kay ap pran dlo nan twati, pòt pa fèmen, fenèt pa gen vit, fondasyon ap fann epi moun ki sipoze repare l ap diskite sou koulè yo pral pentire salon an, premye kestyon moun ki rete ladan l pa dwe ki koulè penti a pral ye. Premye kestyon an se: èske kay sa a toujou kanpe? Se la Ayiti sanble rive. Nou tèlman abitye konte sa ki kraze, sa ki disparèt, sa ki bloke ak sa ki pa mache, petèt nou ta dwe chanje metòd la: olye nou mande sa ki pa fonksyone, ann mande sa ki fonksyone toujou. Petèt lis la ap pi kout.
Leta ta dwe tankou yon gwo mont kote chak ti wou gen fonksyon pa li: jistis la vire, sekirite a vire, lekòl la vire, lopital la vire, administrasyon an vire, ekonomi an vire, kolektivite yo vire, epi tout ansanm fè zegwi peyi a avanse. Men lè nou gade mont ayisyen an, nou jwenn yon sitiyasyon etranj: zegwi yo la, chif yo toujou ekri, moun ki responsab remonte mont lan toujou touche salè yo, men lè nou mande ki lè li ye, pèsonn pa sèten mont lan ap bay bon lè. Enstitisyon yo pote non yo, biwo yo egziste, tit yo distribye, direktè, minis, konseye ak responsab toujou genyen; sa ki vin ra se rezilta ki ta dwe jistifye tout tit sa yo. Se tankou nou rive konstwi yon Leta kote fòm nan ap mache pandan fonksyon an ap mouri. Nou gen chèz, men otorite a chita lòt kote; nou gen lwa, men moun ap chèche konnen kiyès ki gen fòs pou fè yo respekte; nou gen administrasyon, men sitwayen an konn bezwen travèse yon labirent pou jwenn yon sèvis ki ta dwe nòmal. E pi gwo trajedi a se lè anomali a dire ase lontan pou nou kòmanse rele li nòmal.
Sekirite a, li menm, se glas ki pi brital pou gade feblès sa a. Nan yon peyi nòmal, sitwayen an konnen se Leta ki dwe garanti li kapab soti lakay li, sikile, travay, voye pitit li lekòl epi retounen san yon lòt pouvwa enfòmèl deside sò li. Men lè yon popilasyon kòmanse òganize lavi li selon ki wout ki aksesib, ki zòn li dwe evite, ki lè li ka deplase, ki nouvèl k ap sikile sou gwoup ame, se yon pati nan souverènte Leta ki deja kite papye pou l pèdi tèt li sou teren an. Pi grav toujou, nou rive nan yon nivo kote moun konn pran menas yon chèf gang pi oserye pase pwomès yon otorite, paske premye a ka fè moun chanje wout yo menm jou a, tandiske dezyèm nan ka anonse retou sekirite plizyè fwa san sitwayen an poko santi chanjman an devan pòt li. Lè laperèz gen plis kapasite pou òganize lavi sosyal pase lalwa, se pa sèlman sekirite ki an kriz; se lide Leta a menm ki kòmanse pran dlo.
Ann gade sèvis piblik yo, paske se la Repiblik la ta dwe touche sitwayen an dirèkteman. Yon moun pa dwe bezwen konnen yon minis pou jwenn yon lopital ki fonksyone, yon direktè pou jwenn yon dokiman administratif, yon politisyen pou jwenn yon sèvis Leta, ni yon moun “anndan” pou fè yon dwa òdinè tounen reyalite. Se nan ti bagay sa yo yon peyi montre li egziste. Lè yon anpoul limen, lè dlo rive nan tiyo, lè fatra ranmase, lè yon timoun jwenn yon lekòl piblik ki kapab resevwa l, lè yon malad jwenn swen, lè yon jijman kapab fèt san telefòn politik, lè yon sitwayen kapab antre nan yon administrasyon san li pa bezwen yon raketè kòm gid, se la Leta pran kò. Men lè tout sèvis sa yo tounen yon kou obstak, moun kòmanse aprann viv san Leta. Yo achte sa yo ta dwe resevwa, yo pwoteje tèt yo jan yo kapab, yo jwenn pwòp solisyon pa yo, epi piti piti Repiblik la vin tankou yon parapli ki rete fèmen pandan lapli ap mouye tout moun.
Ekonomi an ap pote menm kestyon an sou do li. Se ti machann, travayè, peyizan, antreprenè, fanmi ak dyaspora ki kontinye rale charyo a pandan wou yo ap plenyen. Gen moun ki leve chak maten, louvri yon ti komès, peye transpò, chèche kouran, jwenn entènèt, peye sekirite, konbat enflasyon, sipòte fanmi epi toujou jwenn fòs pou rekòmanse demen. Petèt, si gen yon bagay ki toujou fonksyone ann Ayiti, se kapasite pèp la pou l siviv malgre sa ki pa fonksyone. Men fòk nou pran prekosyon pou nou pa fè rezistans pèp la tounen eskiz pou enkonpetans Leta. Nou renmen di Ayisyen rezilyan. Se vre. Men yon pèp pa fèt pou l pase tout egzistans li ap pwouve konbyen kou li kapab pran san li pa tonbe. Rezilyans se yon kalite lè li ede yon moun travèse yon tanpèt; li tounen yon kondanasyon lè yo fòse menm moun nan viv tout lavi li anba lapli.
E pandan tout bagay sa yo ap pase, nou tande pale de eleksyon, tranzisyon, akò, konsansis, nouvo estrikti ak nouvo pwomès. Men se la kestyon nou an retounen frape pòt la pi fò toujou: sou ki fondasyon n ap konstwi tout sa? Yon eleksyon pa yon baton majik ki repare yon Leta. Chanje moun ki chita sou chèz la pa otomatikman repare chèz la. Si administrasyon pa mache, si jistis pa enspire konfyans, si sekirite pa garanti, si teritwa pa anba kontwòl otorite piblik, si sitwayen pèdi konfyans nan pawòl enstitisyon yo, nou dwe gen kouraj poze kestyon ki vini anvan kestyon kandida a. Kisa n ap mande pwochen pouvwa a eritye? Yon Leta, oswa yon koleksyon biwo ki pote drapo? Paske nou ka òganize pi bèl seremoni transfè pouvwa sou latè; si motè a rete kraze, nou sèlman chanje chofè yon machin ki pa ka avanse.
Se poutèt sa nou ta renmen jodi a envite tout moun ki gen yon moso responsabilite nan peyi a fè yon egzèsis ki sanble senp, men ki kapab pi difisil pase tout gwo diskou yo: di nou kisa ki fonksyone. Pa di nou sa nou pral fè. Pa montre nou pwojè sou papye. Pa envite nou tann sis mwa ankò. Montre nou sa ki deja mache. Montre nou yon enstitisyon ki bay rezilta. Montre nou yon sèvis piblik sitwayen kapab konte sou li. Montre nou yon pwomès ki rive soti nan mikwo pou antre nan lavi moun. Paske yon peyi pa viv ak kantite bèl fraz dirijan li yo pwononse; li viv ak kantite bagay òdinè sitwayen li yo kapab fè san yo pa bezwen yon mirak. Kisa k ap fonksyone menm nan peyi sa a? Nou te kapab di n ap kòmanse pa la. Petèt, lè nou jwenn repons lan, n ap konnen sa pou nou konsève. E kote nou pa jwenn repons, n ap sispann mete rido sou fenèt yon kay ki poko gen mi. Paske anvan Ayiti bezwen yon lòt gwo pwomès, li bezwen yon bagay ki pi senp, pi modès, men pi fondamantal: yon peyi ki fonksyone.
Jean Launy AVRIL
Editoryalis — Centre à la Une
Nou se Centre à la UNE