Lè yon lidè politik monte nan pouvwa a, espesyalman nan yon sistèm frajil tankou Ayiti, li toujou gen de chwa: travay nan kad fòs etabli ki egzèse enfliyans sou gouvènans la, oswa chwazi trase pwòp chemen li, kèlkeswa risk yo. Nan ka Gary Conille, ansyen Premye Minis Ayiti, li parèt li te fè yon chwa difisil men kouraje: li te prefere fè chemen pa li, san li pa toujou chèche soutyen oswa konsiltasyon ak konsèy prezidansyèl la, yon desizyon ki finalman te ka koute l pozisyon li.
Yon Sistèm Pwisan nan Lonbraj
Konsèy prezidansyèl la, ki souvan fonksyone kòm yon gwoup konsiltatif enfòmèl men pwisan, te toujou yon fòs enpòtan nan fè politik anndan palè nasyonal. Gwoup sa a, ki ka enkli alye politik prezidan an, konsiltan prive, ak lòt aktè enpòtan, jwe yon wòl enpòtan nan oryantasyon gouvènman an. Nan anpil ka, menm Premye Minis yo dwe fè fas ak presyon ki soti nan konsèy sa yo, menm si konsèy la pa toujou gen yon manda ofisyèl ki pèmèt li pran desizyon dirèk.
Men, Gary Conille, lè li te nan biwo a, te chwazi yon lòt apwòch. Olye pou l kowopere ak gwoup sa a oswa soumèt li a enfliyans yo, li te sanble pran desizyon li yo sou pwòp analiz li, sou baz konstitisyonèl ak legal wòl li kòm Premye Minis. Si desizyon li te ka parèt libere pou kèk, yo te siman wè l kòm yon menas pou estabilite gouvènman an pou lòt moun.
Enstabilite ki anfèkte Pouvwa egzekitif la
Menm si Conille te chèche fè chanjman pozitif nan gouvènman li a, sa li te fè san soutyen konsèy prezidansyèl la te vin pwovoke yon divizyon danjere. Yon divizyon ki te sèlman ajoute sou difikilte yo, tankou konfli ant Prezidan Martelly ak Palman an. Olye pou li chèche ranfòse inite nan tèt egzekitif la, Conille parèt te izole tèt li, ki te mennen nan yon klima kote fidbak ak kolaborasyon te limite. Yon gouvènman ki deja sou feblès pa ka fonksyone lè pi gwo aktè li yo ap travay nan direksyon diferan.
Yon defi pou pratik politik tradisyonèl yo
Pou anpil moun, desizyon Conille yo ka te parèt tankou yon defye kont sistèm tradisyonèl la, yon sistèm kote lidè politik souvan oblije fè konpwomi ak fòs enfòmèl oswa etabli. Men, pou lòt moun, refi li pou mache sou lòd konsèy prezidansyèl la te ka eseye fòse respè lalwa ak konstitisyon an, san enfliyans deyò ki souvan pran plas nan desizyon yo.
Kèlkeswa motivasyon Conille te genyen, konsekans yo klè: nan yon peyi kote pouvwa enfòmèl souvan jwe yon wòl pi enpòtan pase otorite legal, yon Premye Minis ki fè chemen pou kont li riske pèdi sipò alye li yo ak menm pòs li. An reyalite, demisyon Conille an fevriye 2012 te rive kòm yon rezilta konfli kontinyèl ak gouvènman an, yon egzanp klè de difikilte ki genyen lè yon lidè pa chwazi swiv fòs etabli yo.
Konfli ant Gary Conille ak konsèy prezidansyèl la, kòm yon egzanp de yon divizyon ki egziste nan tèt pouvwa egzekitif la, gen gwo konsekans pou peyi a, sitou lè nou konsidere frajilite sistèm politik Ayiti. Sa a pa sèlman yon dezakò ant moun, men yon refèksyon sou pwoblèm estriktirèl ki afekte peyi a depi lontan. Men kote konfli sa ka mennen peyi a si solisyon ki apwopriye yo pa jwenn:
1. Enstabilite politik kontinyèl
Konfli sa a, ansanm ak divizyon anndan pouvwa egzekitif la, ka agrave yon enstabilite politik ki deja kronik nan peyi a. Lè Premye Minis ak Prezidan pa kolabore oswa si gen fòs enfòmèl ki t ap manipile desizyon kle, gouvènman an vin paralize. Enstabilite sa a fè peyi a pi difisil pou jere dosye enpòtan tankou sekirite, devlopman ekonomik, ak swen sosyal. Chak fwa gen yon kriz nan pouvwa a, peyi a antre nan yon faz nouvo enstabilite, sa ki ranfòse sik pwoblèm politik ak ekonomik yo.
2. Blokaj gouvènmantal ak feblès enstitisyon yo
Lè chèf ekzekitif yo pa kapab travay ansanm, sa lakòz yon blokaj administratif. Desizyon enpòtan yo ka rete sou kote, politik piblik yo ka pa janm aplike, e enstitisyon yo vin pi fèb. Ayiti deja ap lite ak yon enstitisyon feblès ki pa gen kapasite pou byen fonksyone, e divizyon sa yo ka pi agrave pwoblèm sa a. Blokaj gouvènmantal kapab ralanti pwosesis devlopman epi kreye yon sitiyasyon kote gouvènman an pa ka satisfè bezwen popilasyon an.
3. Febli demokrasi ak kwasans pouvwa enfòmèl
Si divizyon sa yo kontinye san rezoud, pouvwa enfòmèl yo tankou konsèy prezidansyèl la, alye politik ak sektè prive pwisan ka pran plis plas nan pran desizyon yo, detounen otorite demokratik yo. Sa fè febli demokrasi a e rann pouvwa enfòmèl yo pi fò pase enstitisyon fòmèl yo tankou Premye Minis ak Palman an. Lè se gwoup enfòmèl ki gen plis kontwòl, sa ka mennen nan plis koripsyon, enkonpetans, ak desizyon ki pa reflete bezwen pèp la.
4. Pèdi konfyans nan sistèm politik la
Pèp la ka pèdi konfyans nan sistèm demokratik la si li kontinye wè divizyon ak inefikasite nan tèt gouvènman an. Lè yo wè Premye Minis ak Prezidan pa kapab travay ansanm, sa ranfòse lide ke sistèm politik la pa efikas. Sa ka lakòz yon plis depandans sou aktè deyò gouvènman an (tankou gwoup ame, biznis pwisan, oswa peyi etranje) pou chèche solisyon rapid. Fòse gouvènman an fonksyone nan kriz kontinyèl diminye konfyans popilasyon an epi rann moun plis sispèk sou demokrasi.
5. Enpak negatif sou ekonomi ak sekirite
Kriz politik gen konsekans direk sou ekonomi Ayiti. Envestisè yo gen tandans evite peyi ki gen enstabilite, sa ki anpeche kwasans ekonomik. Toujou gen yon anwolet sou kapasite gouvènman an pou fè plan devlopman dirab. Anplis de sa, kriz politik kontribye nan yon mank sekirite, paske enstitisyon ki responsab pou mentni lòd yo souvan fèb. Lavi chak jou moun yo vin pi di, ak yon monte nan vyolans, kidnapin, ak ensekirite an jeneral.
6. Mank respè pou otorite legal ak règ yo
Lè Premye Minis oswa Prezidan pa suiv règ yo oswa refize konsilte lòt branch gouvènman an, sa ka lakòz yon erode nan respè pou lalwa ak otorite yo. Si politisyen yo pa respekte estrikti konstitisyonèl yo, sa ankouraje yon kilti kote anachi ak dezòd vin tounen nòmal. Sa ka kreye plis kriz epi mete fondasyon pou lòt pwoblèm nan lavni.
Nan ki direksyon Ayiti ka ale?
Pou evite konfli sa yo mennen nan yon sitiyasyon pi grav, gen nesesite pou tout aktè politik yo rekonèt nesesite dyalòg, transparans, ak respè mityèl nan pran desizyon. Gouvènman an dwe travay pou ranfòse enstitisyon legal yo, fè konsansis nasyonal ak ankouraje yon klima politik kote pouvwa fòmèl ak enfòmèl ka egziste nan limit ki lejitim epi konstriktif. San sa, Ayiti riske kontinye ap fè fas ak yon sik enstabilite ki ap ralanti devlopman ak pwogrè nasyon an.
Refleksyon sou zvni Lidèchip Politik Ayiti
Dosye Gary Conille an poze yon kesyon fondamantal pou avni politik Ayiti: Èske yon Premye Minis oswa yon lidè kapab reyisi san li pa fè konpwomi ak fòs enfòmèl ki egzèse pouvwa deyò mekanis ofisyèl yo? Èske respè lalwa ak enstitisyon legal yo ase pou kenbe yon lidè nan pouvwa a, oswa èske li toujou nesesè pou li negosye ak fòs yo nan lonbraj?
Conille te chwazi fè chemen pou kont li. Li te pran desizyon san konsèy prezidansyèl la, e sa te ka reprezante yon pati nan pwoblèm ki mennen nan demisyon li. Sa a, sepandan, ta dwe sèvi kòm yon leson sou enpòtans nan kreye yon sistèm gouvènans kote otorite fòmèl ak pouvwa enfòmèl yo ka egziste nan yon fason ki pi balanse, pou evite ke yon gouvènman ap frennen pa divizyon entèn ak konfli.