Nouvo fòs sa a rive pandan ansyen Misyon miltinasyonal sipò pou sekirite a t ap fè fas ak gwo difikilte : mank finansman, reta lojistik ak enstabilite politik.
Fòs pou Reprime Gang yo (FRG) pral kouvri dis depatman peyi a, ak priyorite pou Lwès, Latibonit ak Sant, dapre yon gwo responsab etranje ki enplike nan misyon an, AyiboPost te kontakte.
Nouvo fòs sa a vini pandan ansyen Misyon Miltinasyonal Sipò pou Sekirite a (MMAS) t ap konfwonte gwo pwoblèm tankou mank lajan, reta nan lojistik ak enstabilite politik.
Standing Group of Partners, yon kowalisyon ki gen ladan Etazini, Jamayik, Bahamas, Kanada ak Ayiti, pral dirije nouvo misyon entènasyonal sa a.
Yon dizèn peyi tankou Tchad, Sri Lanka, Kòtdivwa, Bangladesh, Sierra Leone ak Zanbi espere voye twoup yo pou ranfòse nouvo fòs la.
Prèske 80 % manm fòs la, ki estime a 5,500 moun, pral sòlda. Dapre gwo responsab la, manda fòs la pi laj pase sa misyon Kenya t ap dirije a.
FRG kapab mennen operasyon pou kont li ann Ayiti. Depi li gen enfòmasyon sou teren an, li ka entèvni san li pa pase pa Polis Nasyonal Ayiti (PNH).
Manm fòs la kapab travay ansanm ak Fòs Ame Ayiti (FAd’H), menm jan ak PNH.
Yo prevwa tou enstalasyon fiks nan plizyè kote nan peyi a.
Yo pral pran an chaj anpil baz operasyon avanse nan tout dis depatman yo epi deplwaye twoup yo la.
Dapre premye plan yo, ki ka chanje pita :
Tchad pral responsab depatman Lwès.
Sri Lanka pral deplwaye nan Latibonit.
Sierra Leone ak Kòtdivwa pral nan Lwès ak Sant
Yon ekip FRG pral siveye fwontyè a
Bangladesh prevwa voye yon gwo kontenjan anviwon 1,600 manm, ladan yo polisye.
Sri Lanka ap voye yon fòs melanje ak sòlda ak polisye.
Yo fè konnen yo toujou nan diskisyon ak peyi sa yo pou eksplike yo sitiyasyon Ayiti ak reyalite teren an avan yo voye twoup yo.
Lòt peyi pral patisipe tou :
Gwatemala resevwa responsablite ayewopò a
Salvador ap voye avyon pou evakyasyon blese ak operasyon konba, epi l ap ede nan domèn maritim
Jamayik ap tounen pou bay sipò nan fòmasyon
Dapre plan yo, rive mwa oktòb ane sa a, fòs la dwe rive nan kapasite total operasyonèl li : 5,500 moun.
Apre sa, yo swete wè Ayiti òganize eleksyon.
Pou kounye a, Kenya ap jere tranzisyon an pandan li kontinye rapatriye twoup li yo, pandan deplwaman total FRG prevwa pou oktòb 2026.
Responsab yo di misyon an nan faz tranzisyon (pre-deplwaman) e FRG kontinye mete estrikti li yo sou pye. Nan dat 17 mas 2026, yon kontenjan 215 polisye kenyan te kite Ayiti nan kad rapatriman Nairobi te deja kòmanse.
Retrè Kenyan yo nan zòn gang yo kontwole, ansanm ak reta nan mete FRG sou pye, ogmante enkyetid popilasyon an epi rann klima sekirite a pi frajil toujou.
Nan Sen Mak, abitan yo te desann nan lari 16 avril 2026 pou opoze ak depa machin blende misyon kenyan an.
Kenya pa fè pati FRG. Responsab la di yo nan faz kote y ap pase relè a, men fòs kenyan yo ka rantre nan nouvo misyon an pita.
Malgre dout yo toujou la, chèf afè Etazini an, yon peyi ki enplike anpil nan mete FRG sou pye, rekonèt gen “yon ti reta” nan deplwaman an.
Diplomat ameriken an di FRG deja rive nan kapasite operasyonèl inisyal li epi premye kontenjan etranje yo kòmanse rive ann Ayiti.
Ensètitid sa yo vini apre long negosyasyon sou deplwaman FRG.
Etazini te bay plis pase 970 milyon dola èd finansye ak materyèl pou ansyen misyon Kenya t ap dirije a.
Nan mwa oktòb 2025, kominote entènasyonal la te angaje l pou bay anviwon 90 milyon dola nan fon espesyal Nasyonzini pou nouvo fòs la.
Depi manda MMAS la te fini nan mwa oktòb 2025, Etazini te mande Kenya ede jere tranzisyon an rive desanm 2025.
Lè desanm rive, yo te panse FRG t ap deja voye twoup.
Reta a te mennen nan yon lòt antant ant Etazini, ONU ak Kenya pou pwolonje prezans yo jouk 31 mas.
Men lè dat sa rive, twoup yo pa t toujou rive.
Apre plis pase sis mwa ap tann, yo fikse yon nouvo dat : 27 avril, pou pèmèt twoup tchadyen yo rive pran relè a.
Premye avril 2026, yon premye gwoup anviwon 50 ajan tchadyen te debake ann Ayiti.
Yo sipoze 350 pou kòmanse, men finalman yo dwe rive 750.
Lè FRG reprann zòn Kenyan yo t ap kontwole, Kenyan yo kapab pati.
Nan dat 14 avril, PNH te anonse arive gwo jeneral twoup mongòl FRG yo ansanm ak ofisye Sri Lanka, Mongoli ak Tchad.
Kontrèman ak MMAS ki te soutni pa Kanada ak Etazini, FRG vini ak pwòp ekipman pa li, epi Nasyonzini ap finanse sa.
Pou twoup tchadyen yo, yo vini ak pwòp machin yo, pwòp manje yo, pwòp dlo yo. Apre sa, ONU ap peye yo.
Gen lòt sous enkyetid toujou : manje, lojman ak gaz. Men ONU ap sipòte FRG.
Lè MMAS te deplwaye, responsab kenyan yo te di mwayen yo pa t sifi pou misyon anviwon 1,000 manm sa a.
Ansyen misyon Kenya a te konfwonte pwoblèm lojistik ak finansman.
Yon lòt gwo pwoblèm se fason Ayisyen yo wè misyon entènasyonal yo.
Responsab la di :
“Ayiti deja konnen twòp misyon. FRG se kenzyèm nan. Moun yo bouke ak misyon.”
Twoup kenyan yo di yo fòme prèske 2,000 polisye PNH pou ranfòse kapasite yo.
Yo di tou yo te ede kenbe enstitisyon enpòtan tankou pò Pòtoprens la epi yo te deplwaye nan Kenscoff, Ti Rivyè Latibonit, Laboul, Pon Sondé ak Sen Mak.
Sous: Ayibopost