18 me 1803 rete youn nan dat ki pi senbolik nan listwa Ayiti. Nan Akayè, zansèt nou yo te konprann yon bagay esansyèl : yon pèp ki vle vin lib dwe aprann mete tèt ansanm anvan tout bagay. Kreyasyon drapo bikolò a pa t sèlman yon jès estetik oswa pwotokòl ; se te yon zak politik, yon deklarasyon diyite ak yon sèman kolektif kont opresyon. Ble ak wouj sa yo te pote espwa yon pèp ki te pare pou mouri pou libète li, souverènte li ak limanite li.

Kidonk, drapo ayisyen an pa yon senp moso twal. Li reprezante san, sakrifis, rèv ak kouraj gason ak fanm ki te defye pi gwo puisans kolonyal epòk yo. Li te senbolize yon kraze chenn ak imilyasyon, esklavaj ak dominasyon. Se te yon banyè rezistans, yon pwomès pou lavni ak yon kri libète pou tout pèp ki t ap sibi opresyon atravè mond lan.

Men jodi a, plis pase de syèk apre, yon kestyon douloure travèse lespri anpil moun : kisa ki rete vre nan pwomès sa a? Èske nou kapab toujou pale de fyète nasyonal pandan peyi a sanble prizonye yon kriz pèmanan? Èske nou kapab selebre bikolò a ak menm emosyon an pandan dè milye Ayisyen ap viv nan laperèz, egzil, grangou ak ensekirite?

Reyalite Ayiti jodi a brital. Enstitisyon yo febli, Leta sanble absan nan plizyè zòn, popilasyon an plis ap siviv pase l ap viv. Gen fanmi antye k ap kouri kite kay yo, jèn k ap kite peyi a anba imilyasyon ak dezespwa, pandan vyolans ak ensètitid vin prèske nòmal. Anpil sitwayen gen enpresyon Repiblik ki te fèt an 1804 la ap kraze dousman devan je yo.

E se la tout paradòks 18 me modèn nan ye : nou kontinye leve drapo a ak emosyon, men nou pa toujou jwenn nan reyalite a valè li te reprezante lontan yo. Libète zansèt nou yo te goumen pou li a sanble jodi a febli anba mizè, enstabilite ak depandans politik ak ekonomik. Senbòl la rete fò, men peyi li te dwe pwoteje a sanble blese.

Èske sa vle di nou dwe sispann selebre? Non. Men petèt nou dwe chanje sans selebrasyon an. 18 me pa ta dwe sèlman yon jounen parad, mizik oswa diskou ofisyèl. Li ta dwe yon moman konsyans nasyonal, yon glas nou mete devan tèt nou. Yon jounen pou nou mande tèt nou ak onètete : kisa nou fè ak eritaj sa a? Kisa nou fè ak libète ki te achte ak san sa a?
Paske vrè fason pou onore drapo a pa limite ak mete l sou rad oswa leve l nan seremoni. Onore drapo a, se konstwi yon peyi kote sitwayen yo kapab viv ak diyite, kote timoun yo kapab ale lekòl san pè, kote jèn yo kapab reve yon avni san yo pa oblije kite peyi a.

Kidonk, 18 me ta dwe alafwa yon fyète ak yon kestyonman. Yon memwa gloriye, men tou yon apèl pou yon reveye kolektif. Paske yon drapo pa viv sèlman atravè listwa li ; li viv sitou atravè sa yon pèp deside fè avè l jodi a.

Jean Launy AVRIL
Editoryalis -Centre à la Une

By Centre à la UNE

Centre à la UNE se yon miltimedya sou entènèt ki te fonde 9 jiyè 2020. Li espesyalize nan bay nouvèl nan lang kreyòl, yon angajman ki reflete vizyon fondatè yo pou fè enfòmasyon pi aksesib pou kominote kreyòlofòn yo. Medya a genyen yon misyon pou enfòme, sansibilize, epi angaje moun sou sijè enpòtan nan sosyete a. Miltimedya sa a prezante atik, analiz, ak editoryal sou diferan domèn tankou dwa moun, politik, ak sosyete. Chak jou, editoryal li yo adrese pwoblèm enpòtan, souvan ak referans ak sitasyon otè ki enspire refleksyon pwofon sou kondisyon jèn Ayisyen yo ak sitiyasyon sosyo-politik Ayiti. Kòm yon medya angaje, li gen yon apwòch edikatif epi li chache ankouraje konsyans ak refleksyon nan mitan lektè li yo. Jounal sa a se tou yon espas pou kreyativite kote li prevwa pou ajoute caricatures k ap ilistre nouvèl oswa evennman k ap pase yo. Centre à la UNE se yon referans pou moun ki vle rete enfòme nan lang yo pi byen konprann. Nouvèl nou yo kredib e verifye ak yon rezo jèn jounalis profesyonèl e konpetan. Ou ka kontakte nou nan: journalcentrealaune@gmail.com e +549 351 262 7841