Nan atik sa nou analize absans de yon konsyans nasyonal an Ayiti, nou baze l sou yon rechèch apwofondi sou divès faktè nan sosyete a, istwa, ak politik ki enfliyanse fenomèn sa a. Nan yon bò, li eksplore enpak istwa kolonyal la, espesyalman an sa ki konsène dinamik pouvwa ak eritaj sosyo-kiltirèl yo. Nan yon lot bò, atik la adrese strikti sosyal ak gouvènans, li mete aksan sou disparite sosyoekonomik ak mank enstitisyonèl yo. Anplis, analiz la pran an kontwòl kominikasyon, espesyalman konsènan difizyon ide ak konstriksyon idantite kolektif. Konsa, atik la mete an evidans prensipal obstak yo ki kanpe sou wout kozyon sosyal ak devlopman dirab an Ayiti. An konklizyon, li pwopoze kèk refleksyon ki vize ranfòse konsyans nasyonal la, li pran enspirasyon tou de nan literati ayisyen ak nan pèspektiv kontanporen. Se konsa, atik la fè apèl pou yon mobilizasyon kolektif pou simonte defi idantitè peyi a ak pou ankouraje yon inite nasyonal ki solid ak dirab.
Mo kle : Konsyans nasyonal, Faktè sosyal, Kowòdinasyon sosyal, Devlopman dirab.
Konsyans nasyonal ayisyen an se yon bagay ki konplike, ki te fòme sou plizyè syèk ak anba enfliyans anpil faktè sosyal, politik ak kiltirèl. Tankou sa Trouillot te di (2013), li te make pa anpil batay entèn, yon istwa rezistans, ak yon gwo dezi pou libète ak endepandans. An plis, an Ayiti, konsyans nasyonal sa a se youn nan konsekans plizyè kriz peyi a ap fè fas depi plizyè deseni. Kriz sa yo gen ladan yo enstabilite nan domèn sosyal, politik ak ekonomik, ki afekte sistèm edikasyon an ak enfrastrikti sosyal yo yon fason grav. Sitwasyon sa a fè moun santi yo abandone, sa ogmante divizyon sosyal yo epi fè moun mwens santi yo fè pati yon nasyon.
Pwoblèm sa a, ki pwofon epi konplike, mande pou nou fè yon analiz byen fon sou sa ki fè li vin pi mal konsa. Nan sans sa a, Durkheim (1893), yon sosyològ franse, te pale de “konsyans kolektif”, sa vle di tout kwayans, valè ak nòm yon sosyete pataje ki fè l’ini. Men, nan ka Ayiti, fraksyon sosyal yo akòz pwoblèm istorik, ekonomik ak kiltirèl fè konsyans kolektif sa a vin pi fèb. An plis, divizyon ant elèt nan vil yo ak moun ki nan zòn riral yo, ansanm ak eritaj kolonyal la, anpeche yon fò idantite nasyonal pou fòme.
Pou rezon sa a, pou nou ranfòse konsyans kolektif an Ayiti, nou bezwen pwomouvwa yon kilti ki menm pou tout moun, yon kilti ki pa pran an konsiderasyon diferans sosyal ak rejyonal yo. An plis, pou nou kreye yon “nasyon imajine”, sa vin pi difisil akòz yon istwa ki make pa eksklizyon sosyal ak absans politik piblik ki ta vle ini sitwayen yo nan yon menm pwojè. Donk, pou nou ranfòse “kominote imajine” sa a, nou dwe fè kèk inisyativ nan domèn edikasyon, kilti ak kominikasyon pou raproche diferan gwoup sosyal yo epi pou nou pwomouvwa yon vizyon ki ini tout moun pou lavni peyi a. Konsa, si nou sèvi ak de teyori sa yo, atik sa a ap fè yon analiz ki pi pwofon sou kijan pou nou rezoud pwoblèm sosyal ak istorik yo an Ayiti, ak objektif pou nou ranfòse kowenzyon nasyonal la ak konsyans kolektif la.
Poukisa konsyans nasyonal Ayiti a fèb konsa ? Gen plizyè rezon ki lye youn ak lòt. Premyèman, enstabilite politik la ki pa janm fini fè moun pa fè konfyans nan gouvènman an epi yo pa vle patisipe nan lavi peyi a. Tankou sa Trouillot te di (1995), yo souvan chanje sans evènman istorik yo pou fè konsyans kolektif la pi fèb. An reyalite, batay pou pouvwa ak repwesyon politik la fè yon gwo pati nan popilasyon an santi yo eksite, sa anpeche yon memwa nasyonal tout moun pataje pou fòme (Trouillot, 1995).
Apre sa, chak moun panse pou tèt yo twòp nan sosyete ayisyen an, sa anpeche yon idantite nasyonal inifòm pou fòme. Sou sa, Frankétienne (1975) te di ke divèsite kiltirèl la, menm si li rich, ka vin yon sous divizyon si yo pa met li nan yon menm pwojè. Pou li, fraksyon kiltirèl la, ki vin pi grav akòz inegalite ekonomik ak sosyal yo, fè divizyon yo nan peyi a vin pi gwo, sa fè lye solidè yo ki nesesè pou bati yon konsyans nasyonal vin pi fèb.
Si nou gade lide “nasyon imajine” a ke Anderson (1983) te devlope a, nou ka pi byen konprann sa k ap pase an Ayiti. Anderson te di ke yon nasyon se yon bagay sosyal moun imajine ansanm. An Ayiti, imajinasyon kolektif sa a pa bon paske edikasyon ak medya yo pa bay anpil valè a eleman fondamantal nan istwa ak kilti ayisyen an. Pa egzanp, pwogram edikatif yo ki pa konsantre sou istwa ak kilti ayisyen yo fè moun gen yon vizyon ki kase-kase sou idantite nasyonal la. Casimir (2004) kritike lefèt ke pa gen yon bon politik edikatif ki mete ansanm batay istorik yo ak valè kiltirèl ayisyen yo, sa fè moun mwens santi yo fè pati nasyon an.
Medya yo jwe yon wòl trè enpòtan nan konstriksyon sa a tou. Dezèze (2016) montre ke medya yo ka fè konsyans nasyonal la pi fò oswa pi fèb lè yo difize istwa ki fè moun ini oswa ki separe. Medya lokal yo, ki souvan anba presyon ekonomik ak politik, chanje souvan ant lè yo vle pwomouvwa yon idantite nasyonal ak lè yo aksepte enfliyans etranje ki fè imajinasyon kolektif la vin pi kase-kase.
An plis, kilti a se yon lòt eleman ki trè enpòtan nan konstriksyon idantite nasyonal la. An reyalite, wòl lang kreyòl la, mizik la ak tradisyon ayisyen yo trè enpòtan pou kreye yon sans d’apartenans. Frankétienne (1989) ak Trouillot (2011) ensiste sou enpòtans lang kreyòl la kòm prensipal mwayen pou eksprime idantite ayisyen an, yo di ke si yo bay plis valè a lang sa a nan espas piblik ak nan lekòl, sa ta fè konsyans kolektif la pi fò. Pwezi, literati ak ekspresyon atistik yo montre tou yon istwa ki pou tout moun, si yo byen eksplwate yo, yo ka fè kowenzyon sosyal la pi fò (Trouillot, 2011).
Sepandan, pou bati yon konsyans nasyonal an Ayiti, gen plizyè defi nan epòk nou an. Yon bò, dyaspora ayisyen an, menm si yo pote resous ak nouvo lide, yo kreye tansyon ant moun ki rete nan peyi a ak moun ki deyò. Girault (2012) montre ke dyaspora a, menm si yo kontribye nan devlopman ekonomik peyi a, yo fè divizyon yo vin pi gwo sou nivo valè ak idantite. Lòt bò, mondyalizasyon ak nouvo teknoloji yo entwodui enfliyans etranje ki ka fè idantite nasyonal la vin pi kase-kase. Fatton (2002) remake ke jèn jenerasyon yo, sitou paske yo gade anpil medya dijital, yo souvan santi yo lwen tradisyon ak valè ayisyen yo.
Konsa, lefèt ke pa gen yon konsyans nasyonal ki fò anpeche efò devlopman yo, paske sa anpeche mobilize sosyete a pou atenn objektif komen. Charles (2015) di ke mank de solidarite sosyal ak vizyon kolektif limite inisyativ devlopman kominotè yo. Donk, konsyans nasyonal la trè enpòtan pou ankouraje responsablite kolektif ak koperasyon, sa ka pèmèt Ayiti pou li rezoud pwoblèm li yo epi bati yon avni ki pi bon. Nan kontèks sa a, de gwo kesyon leve : kijan pou nou devlope yon konsyans pou nou viv pou lòt yo ? Ki sa ki prensipal faktè ki enfliyanse epi ki kontinye enfliyanse konstriksyon yon konsyans nasyonal an Ayiti ?
Konsyans nasyonal
Konsyans nasyonal se lè yon gwoup moun santi yo fè pati yon menm fanmi, yon menm sosyete, e yo pataje yon istwa, menm valè, ak menm objektif. Sa enpòtan pou fòme idantite yon gwoup moun epi pou tout moun santi yo ini. Selon Casimir (2001), nan Ayiti, konsyans nasyonal la fèb paske pandan plizyè syèk, te gen gwo diferans ant rich ak pòv, ant moun ki gen pouvwa ak moun ki pa genyen, sa ki fè sosyete a tounen plizyè ti moso. Moun yo pa t’ ini, yo pa t’ gen menm vizyon pou lavni peyi a. Anderson (1983) te di tou ke yon nasyon se yon bagay moun imajine ansanm. Men, pou sa rive, tout moun dwe santi yo fè pati yon menm gwoup, menm si yo pa konnen youn lòt. Fanon (1961) te di ke konsyans nasyonal la se yon gwo fòs ki ka ede yon pèp pou l’ leve tèt li lè li te anba kolonizasyon oswa lè li gen pwoblèm nan peyi a. Nan ka Ayiti, tout batay entèn yo ak gwo inegalite yo, jan Trouillot (1990) te montre sa, te anpeche nou gen yon konsyans nasyonal ki fò. Sa fè nou difisil pou nou rezoud pwoblèm ansanm.
FAKTE ISTWIK AK SOSYAL KI FÈ NOU PA GEN YON BON KONSYANS NASYONAL
Ereditaj kolonyal la ak divizyon sosyal yo
Sa Firmin (1885) ak Trouillot (1995) te ekri montre nou ke inegalite ant ras yo ak ant klas sosyal yo, ki te kòmanse nan epòk kolonizasyon an, toujou egziste nan peyi a epi yo anpeche nou ini. Plis espesyalman, fason yo te konstwi idantite a, ki te fè yon gwo diferans ant moun ki nan vil ak moun ki nan zòn riral yo, ant moun ki rich ak moun ki pòv, anpeche nou gen yon menm vizyon sou peyi a. Barthélémy (1990) te eksplike ke fason yo te òganize ekonomi nan zòn riral yo te fè chak moun panse plis pou tèt yo olye pou yo te ini. Anplis de sa, lè moun pa gen ase pou yo manje, lè yo pa santi yo an sekirite, lè yo pa gen menm opòtinite ak lòt moun, sa fè yo difisil pou yo santi yo fè pati yon menm nasyon.
Ini tout moun nan yon nasyon malgre divèsite kiltirèl ak sosyal
Nan yon peyi tankou Ayiti, kote gen anpil diferan kilti, li difisil pou tout moun santi yo fè pati menm nasyon an. Yon bò, lefèt ke nou pale plizyè lang (kreyòl ak franse) epi nou gen plizyè relijyon (katolik, pwotestan, vodou) fè kilti nou rich. Men, lòt bò, sa ka kreye pwoblèm ant moun yo. E depi menm avan 1804 nou janm ka antann nou, ejiskamentnan nou toujou ka mete tèt ansanm.
Ranfòse idantite nasyonal la
Yo toujou ap eseye fè moun Ayiti yo santi yo plis Ayisyen, men sa pa fasil ak tout pwoblèm politik ak sosyal yo. Men, malgre tout sa, moun yo toujou fyè yo se Ayisyen, sitou paske yo te fè premye revolisyon esklav nan mond lan (Anderson, 1983).
Devlope yon fyète nasyonal
Menm si kolon yo te fè nou soufri anpil, epi menm si nou gen anpil pwoblèm jodi a, nou toujou eseye montre jan nou fyè nou se Ayisyen. Pou egzanp, lè nou selebre batay Vertyè a, sa fè nou sonje tout sa zansèt nou te fè pou nou lib (Girard, 2010). An rezime, konsyans nasyonal Ayisyen an se yon bagay ki konplike, ki chanje tout tan akòz pwoblèm politik ak sosyal yo, men se toujou yon fòs ki ini nou lè nou gen pwoblèm.
Rasin istorik konsyans nasyonal la
Pou nou byen konprann poukisa nou se Ayisyen jan nou ye a, nou dwe gade nan istwa nou. Sitou, Revolisyon Ayisyen an ak eritaj kolonyal la te gen yon gwo enfliyans sou fason nou wè tèt nou.
Istwa konsyans nasyonal Ayisyen an
Istwa Ayiti se istwa yon pèp ki toujou ap goumen pou libète l’, men tou, se istwa yon pèp ki divize akòz pwoblèm ki te kòmanse nan epòk kolonizasyon an ak pandan okipasyon ameriken an an 1915. Trouillot (1995) te montre kijan evènman sa yo te fè nou mwens ini, paske yo te fè inegalite yo ak divizyon yo vin pi gwo.
Revolisyon Ayisyen an
Revolisyon Ayisyen an, ki te kòmanse an 1791 epi ki te fini an 1804, se te yon gwo evènman nan istwa mond lan. Pou premye fwa nan istwa, esklav yo te rive libere tèt yo epi yo te fonde premye repiblik nwa endepandan an. Sa te gen yon gwo enfliyans sou fason Ayisyen yo wè tèt yo. Revolisyon an se senbòl lit kont opresyon ak rechèch pou libète, de valè ki trè enpòtan pou Ayisyen yo (Dubois, 2004). An rezime, Revolisyon Ayisyen an se te yon moman kle nan istwa nou, li pa t’ sèlman libere esklav yo, men li te mete fondasyon pou konsyans nasyonal Ayisyen an.
Ereditaj kolonyal la
Selon Casimir (2000), sa kolon yo te fè nou te gen yon gwo enfliyans sou ekonomi ak sosyete Ayiti, e sa te difisil pou nou bati yon nasyon ini. Menm si, sou papye, nou pa esklav ankò, nan tèt nou, nou toujou santi efè kolonizasyon an (Trouillot, 1990).
Faktè sosyal ki enfliyanse konsyans nasyonal la
Nan pati sa a, li enpòtan pou nou gade byen tout sa lòt moun te déjà ekri sou konsyans nasyonal Ayiti a, ak tout faktè sosyal ki enfliyanse l’. Objektif nou se pou nou wè sa yo te déjà etidye, ki pi gwo kontribisyon yo te fè, men tou, ki bagay yo pa t’ankò gade byen.
Rasin istorik konsyans nasyonal Ayiti a
Anpil ekriven ayisyen, tankou Trouillot (2013) ak Frankétienne (2010), te pale anpil sou kote konsyans nasyonal Ayiti a soti. Yo montre nou ki jan Revolisyon Ayisyen an (1791-1804) te jwe yon gwo wòl pou fè moun santi yo Ayisyen, paske yo te batay ansanm pou libète kont esklav. Men, menm si yo te fè anpil rechèch sou sa, gen lòt bagay ki rive apre endepandans la ki pa t’ankò byen etidye, tankou pwoblèm ki te rive lè Ayiti t’ap vin yon peyi, ak gwo diferans ki te genyen ant moun ki gen po blan ak moun ki gen po nwa.
Enfliyans edikasyon nan konstriksyon konsyans nasyonal la
Plizyè chèchè, tankou Vernet (2011), te etidye kijan sistèm edikasyon Ayiti a te fè moun santi yo Ayisyen. Vernet di nou ke lekòl Ayiti a te jwe de wòl : yon bò, li te fè moun santi yo fè pati yon menm nasyon, men lòt bò, li te fè plis diferans ant moun ki pale franse ak moun ki pale kreyòl. Men, nou pa gen anpil etid sou jan sistèm edikasyon an chanje nan dènye tan yo, ak kijan li ka ede nou fè tout moun santi yo Ayisyen.
Divèsite kiltirèl ak enpak li sou l’inite nasyonal
Ayiti gen yon kilti ak yon lang ki trè rich, ak anpil enfliyans ki soti nan Afrik ak Ewòp. Sa fè pati de sa ki fè nou Ayisyen. Menm jan ekriven tankou Barthélemy (1990) te montre sa, nou pa fin konprann byen kijan tout diferan kilti sa yo melanje nan lavi nou jodi a, sitou ak tout sa k ap pase nan mond lan. Anplis, anpil Ayisyen ap viv lòt bò dlo. Yo enfliyanse fason nou wè tèt nou kòm Ayisyen, men nou bezwen fè plis rechèch sou sa.
Reliyon : yon bagay ki ka ini nou oswa divize nou
Dapre Hurbon (2001), relijyon tankou Voudou ak Katolik trè enpòtan nan kilti Ayisyen. Men, li di tou ke relijyon ka fè moun ini, men li ka fè yo separe tou, sitou lè moun ki kwè nan diferan relijyon pa dakò. Nou bezwen gade sa pi pre, sitou ak tout nouvo relijyon ki ap parèt nan peyi a.
Sa k manke nan sa nou konnen
Menm si nou fè anpil rechèch sou konsyans nasyonal Ayiti, gen anpil bagay nou pa konprann byen toujou. Pa egzanp, nou pa konnen byen kijan gwo tranbleman tè 2010 la te fè moun santi yo mwens ini. Epi, menm si Fatton (2014) te etidye kijan lavi moun te chanje apre tranbleman tè a, nou pa konnen ki efè sa te genyen sou fason nou wè tèt nou kòm
Ayisyen nan tan lontan.
Nou bezwen fè plis rechèch ki pran an kont tout diferan aspè nan lavi yon moun, tankou si se yon fanm oswa yon gason, ki klas sosyal li ye, ak ki ras li ye. Menm si Trouillot (1990) te pale sou inegalite, nou bezwen konprann pi byen kijan tout bagay sa yo melanje ansanm pou fòme idantite nou.
An rezime, menm si anpil chèchè tankou Trouillot (1990) ak Fatton (2014) te fè anpil rechèch, gen anpil lòt bagay pou nou aprann. Sitou sou kijan edikasyon, kilti, ak sa k ap pase nan mond lan enfliyanse fason nou santi nou Ayisyen. Si nou konprann sa pi byen, nou ka fè plis pou tout Ayisyen santi yo ini.
Defi nou ap fè fas jodi a
Jodi a, li difisil pou tout Ayisyen santi yo ini paske peyi a pa estab, gen anpil gwo pwoblèm politik, epi nou souvan fè fas ak katastwòf natirèl. Tranbleman tè 2010 la te montre nou jan nou ka fò, men li te fè plis divizyon tou. Anplis, anpil Ayisyen ap viv lòt bò dlo, e sa enfliyanse politik ak kilti nou.
Espwa pou lavni
Menm si sitiyasyon an difisil, gen espwa. Jèn yo ap chache nouvo fason pou yo santi yo Ayisyen. Kilti nou, sitou literati ak mizik, ede nou rete konekte youn ak lòt. Menm si mond lan ap chanje, nou ka pwofite opòtinite sa yo pou refè idantite nou kòm Ayisyen.
An rezime, nou gen anpil defi devan nou, men nou genyen tou opòtinite pou chanje bagay yo epi fè tout Ayisyen santi yo ini.
Divèsite kiltirèl ak enpak li sou l’inite nasyonal
Ayiti gen yon kilti ak yon lang ki trè rich, ak anpil enfliyans ki soti nan Afrik ak Ewòp. Sa fè pati de sa ki fè nou Ayisyen. Menm jan ekriven tankou Barthélemy (1990) te montre sa, nou pa fin konprann byen kijan tout diferan kilti sa yo melanje nan lavi nou jodi a, sitou ak tout sa k ap pase nan mond lan. Anplis, anpil Ayisyen ap viv lòt bò dlo. Yo enfliyanse fason nou wè tèt nou kòm Ayisyen, men nou bezwen fè plis rechèch sou sa.
Reliyon : yon bagay ki ka ini nou oswa divize nou
Dapre Hurbon (2001), relijyon tankou Voudou ak Katolik trè enpòtan nan kilti Ayisyen. Men, li di tou ke relijyon ka fè moun ini, men li ka fè yo separe tou, sitou lè moun ki kwè nan diferan relijyon pa dakò. Nou bezwen gade sa pi pre, sitou ak tout nouvo relijyon ki ap parèt nan peyi a.
Sa k manke nan sa nou konnen
Menm si nou fè anpil rechèch sou konsyans nasyonal Ayiti, gen anpil bagay nou pa konprann byen toujou. Pa egzanp, nou pa konnen byen kijan gwo tranbleman tè 2010 la te fè moun santi yo mwens ini. Epi, menm si Fatton (2014) te etidye kijan lavi moun te chanje apre tranbleman tè a, nou pa konnen ki efè sa te genyen sou fason nou wè tèt nou kòm Ayisyen sou lontan.
Nou bezwen fè plis rechèch ki pran an kont tout diferan aspè nan lavi yon moun, tankou si se yon fanm oswa yon gason, ki klas sosyal li ye, ak ki ras li ye. Menm si Trouillot (1990) te pale sou inegalite, nou bezwen konprann pi byen kijan tout bagay sa yo melanje ansanm pou fòme idantite nou.
An rezime, menm si anpil chèchè tankou Trouillot (1990) ak Fatton (2014) te fè anpil rechèch, gen anpil lòt bagay pou nou aprann. Sitou sou kijan edikasyon, kilti, ak sa k ap pase nan mond lan enfliyanse fason nou santi nou Ayisyen. Si nou konprann sa pi byen, nou ka fè plis pou tout Ayisyen santi yo ini.
Defi nou ap fè fas jodi a
Jodi a, li difisil pou tout Ayisyen santi yo ini paske peyi a pa estab, gen anpil gwo pwoblèm politik, epi nou souvan fè fas ak katastwòf natirèl. Tranbleman tè 2010 la te montre nou jan nou ka fò, men li te fè plis divizyon tou. Anplis, anpil Ayisyen ap viv lòt bò dlo, e sa enfliyanse politik ak kilti nou.
Espwa pou lavni
Menm si sitiyasyon an difisil, gen espwa. Jèn yo ap chache nouvo fason pou yo santi yo Ayisyen. Kilti nou, sitou literati ak mizik, ede nou rete konekte youn ak lòt. Menm si mond lan ap chanje, nou ka pwofite opòtinite sa yo pou refè idantite nou kòm Ayisyen.
An rezime, nou gen anpil defi devan nou, men nou genyen tou opòtinite pou chanje bagay yo epi fè tout Ayisyen santi yo ini.
Wòl strikti sosyal ayisyen
Estruktur sosyal ayisyen an se yon lòt faktè ki fè moun pa gen yon sans nasyonal fò. An reyalite, Gérard Barthélémy (1990) te gade kijan fason yo separe zòn iben ak zòn riral yo fè sosyete a vin pi divize, kote chak moun panse sèlman pou tèt yo olye pou yo ini ak lòt yo. Akòz sa, li difisil pou nou bati yon idantite nasyonal ki fè tout moun santi yo menm.
Enpak medya yo ak kominikasyon
Medya ayisyen yo, souvan anba enfliyans politik ak ekonomik, jwe yon wòl ki pa toujou klè nan fòmasyon konsyans nasyonal la. Yon bò, yo ka enfòme epi edike pèp la sou pwoblèm peyi a. Men, lòt bò, yo ka divize moun yo lè yo bay enfòmasyon ki favorize yon sèl gwoup oswa ki fè gwo eskandal. Se poutèt sa, dapre Laguerre (1993), medya ayisyen yo pa toujou rive fè tout moun santi yo ini.
Wòl edikasyon ak medya yo nan fòmasyon konsyans nasyonal la
Edikasyon se yon bagay ki trè enpòtan pou fòme konsyans nasyonal yon pèp. An plis, Frankétienne (1975), nan liv li yo, montre kijan edikasyon ka yon fòs pou reveye pèp la. Epitou, medya ayisyen yo gen yon gwo wòl pou yo jwe pou fè moun vle ini pou byen peyi a. Malerezman, souvan yo sèvi avèk yo pou divize moun yo nan politik.
Gouvènman ak politik
Lè gouvènman an pa fè anyen pou amelyore sante, edikasyon, ak travay pou tout moun, sa fè pi gwo diferans ant rich ak pòv, ant vil ak kanp. Se poutèt sa, Dupuy (1989) montre kijan politik sa yo fè moun ki gen lajan yo vin pi rich toujou, pandan majorite a rete pòv. Sa fè li difisil pou moun yo ini pou ede youn lòt.
Konsékans lè moun pa gen yon sans nasyonal fò
Lè moun pa gen yon sans nasyonal fò, sa fè sosyete a vin pi divize epi li difisil pou peyi a devlope. Si tout moun pa santi yo responsab pou peyi a, li pral difisil pou nou bati yon sosyete kote tout moun gen menm chans. Travay Jean Casimir (2001) montre byen klè ke lè chak moun panse sèlman pou tèt yo ak pou kote yo soti, li difisil pou nou rezoud pwoblèm ekonomik ak anviwonman yo.
Yon edikasyon ki enkli tout moun epi ki aprann sitwayen
Edikasyon an dwe aprann timoun yo istwa peyi a, kijan yo dwe bon sitwayen, ak enpòtans pou ede lòt moun. Konsa, depi piti, yo ap konprann poukisa li enpòtan pou tout moun travay ansanm pou byen peyi a. Travay Mirville (2000) sou edikasyon patriyotik ka ede nou fè yon reform nan sistèm edikasyon an.
Patisipasyon sitwayen yo ak yon gouvènman ki pran tout moun an konsiderasyon
Pou nou gen yon bon konsyans nasyonal, tout moun nan peyi a, menm fanm yo ak moun ki souvan pa gen vwa yo, dwe patisipe nan desizyon ki pran nan peyi a. Myrtha Gilbert (2008) te fè anpil etid sou kijan fanm yo ka patisipe plis nan politik Ayiti, e li te pwpoze plizyè fason pou fè sa.
Rasin istorik konsyans nasyonal Ayiti a
Anpil ekriven ayisyen, tankou Trouillot (2013) ak Frankétienne (2010), te pale anpil sou kote konsyans nasyonal Ayiti a soti. Yo montre nou ki jan Revolisyon Ayisyen an (1791-1804) te jwe yon gwo wòl pou fè moun santi yo Ayisyen, paske yo te batay ansanm pou libète kont esklav. Men, menm si yo te fè anpil rechèch sou sa, gen lòt bagay ki rive apre endepandans la ki pa t’ankò byen etidye, tankou pwoblèm ki te rive lè Ayiti t’ap vin yon peyi, ak gwo diferans ki te genyen ant moun ki gen po blan ak moun ki gen po nwa.
Enfliyans edikasyon nan konstriksyon konsyans nasyonal la
Plizyè chèchè, tankou Vernet (2011) ak DeGraff (2017), te etidye kijan sistèm edikasyon Ayiti a te fè moun santi yo Ayisyen. DeGraff montre nou ki jan enpòtan li ye pou nou sèvi ak kreyòl nan lekòl pou tout moun ka santi yo enkli. Charles (2010) di nou ke edikasyon se yon kle pou fè moun santi yo Ayisyen, men paske pa tout moun gen menm chans pou yo ale lekòl, sa fè plis diferans ant rich ak pòv, ant gason ak fanm. Nou bezwen fè plis rechèch pou konprann kijan nou ka chanje sistèm edikasyon an pou tout moun ka santi yo Ayisyen.
Divèsite kiltirèl ak enpak li sou l’inite nasyonal
Ayiti gen yon kilti ak yon lang ki trè rich, ak anpil enfliyans ki soti nan Afrik ak Ewòp. Menm jan ekriven tankou Barthélemy (1990) te montre sa, nou pa fin konprann byen kijan tout diferan kilti sa yo melanje nan lavi nou jodi a, sitou ak tout sa k ap pase nan mond lan. Anplis, anpil Ayisyen ap viv lòt bò dlo, e yo enfliyanse fason nou wè tèt nou kòm Ayisyen.
5.19. Reliyon : yon bagay ki ka ini nou oswa divize nou
Dapre Hurbon (2001), relijyon tankou Voudou ak Katolik trè enpòtan nan kilti Ayisyen. Men, li di tou ke relijyon ka fè moun ini, men li ka fè yo separe tou, sitou lè moun ki kwè nan diferan relijyon pa dakò. Nou bezwen gade sa pi pre, sitou ak tout nouvo relijyon ki ap parèt nan peyi .
Sa k manke nan sa nou konnen
Menm si nou fè anpil rechèch sou konsyans nasyonal Ayiti, gen anpil bagay nou pa konprann byen toujou. Pa egzanp, nou pa konnen byen kijan gwo tranbleman tè 2010 la te fè moun santi yo mwens ini. Epi, nou bezwen fè plis rechèch ki pran an kont tout diferan aspè nan lavi yon moun, tankou si se yon fanm oswa yon gason, ki klas sosyal li ye, ak ki ras li ye.
An rezime, menm si anpil chèchè ayisyen te fè anpil rechèch, gen anpil lòt bagay pou nou aprann. Sitou sou kijan edikasyon, kilti, ak sa k ap pase nan mond lan enfliyanse fason nou santi nou Ayisyen. Si nou konprann sa pi byen, nou ka fè plis pou tout Ayisyen santi yo ini.
Avèk rechèch sa a, nou espere konprann pi byen :Enfliyans istwa : Kijan evènman enpòtan tankou Revolisyon Ayisyen toujou enfliyanse fason Ayisyen wè tèt yo jodi a.
Divèsite kiltirèl : Kijan kilti Afriken ak lang kreyòl
Chanje sistèm edikasyon an :
Pou timoun yo aprann istwa peyi a, kijan yo dwe bon sitwayen, epi enpòtans pou ede lòt moun depi yo piti.
Aprann tout moun ki jan pou yo vin bon sitwayen :
Nan tout lekòl, pou timoun yo konnen dwa ak devwa yo.
Pale kreyòl ak franse nan lekòl :
Pou tout moun santi yo enkli, e pou nou ka kominike pi byen.
Fè plis pou tout moun gen menm chans :
Sitou nan sante, edikasyon, ak travay.
Kite tout moun patisipe nan desizyon ki pran nan peyi a :
Menm fanm yo, jèn yo, ak moun ki rete nan zòn riral yo.
Fè medya yo bay bon enfòmasyon :
Pou tout moun ka konprann sa k ap pase nan peyi a, san patipri.
Fè tout moun konprann enpòtans pou nou ede youn lòt :
Kit nou rich oswa pòv, kit nou soti nan vil oswa nan kanp.
Valorize tout kilti ki egziste nan peyi a :
Avèk festival, ekspozisyon, ak pwogram edikatif.
Fè moun ki rete nan vil yo ak moun ki rete nan kanp yo travay ansanm :
Pou devlope kominote yo.
Fè gouvènman an travay pou tout moun :
Pou tout moun ka viv pi byen.
Fòme lidè nan kominote yo :
Pou yo ka dirije kominote yo pi byen.
Ankouraje moun pou yo kreye pwòp biznis yo :
Sitou moun ki pa gen anpil lajan.
Kite tout moun pale sou pwoblèm peyi a :
Pou nou ka jwenn solisyon ansanm.
Aprann tout moun enpòtans pou pwoteje anviwònman an :
Pou nou ka viv pi byen sou latè.
Ankouraje Ayisyen ki rete lòt bò dlo pou yo ede devlope peyi a :
Avèk konesans yo, lajan yo, ak relasyon yo.
Pou nou gen yon bon konsyans nasyonal, nou dwe rezoud anpil pwoblèm ki soti nan epòk kolonyal la, epi ki vin pi grav jodi a akòz inegalite. Nou dwe chanje sistèm edikasyon an ak sistèm politik la, nou dwe ede tout moun santi yo ini, epi nou dwe pale sou tout pwoblèm peyi a. Pou Ayiti ka devlope, tout moun dwe travay ansanm pou byen tout moun.
BIBLIOGRAPHIE
Anderson, B. (1983). Imagined communitieson origin and spread of nationalism. Verso.
Bhadha, HK. (1994), the Location of culture. Routledge.
Barthélémy, G. (1990). L’univers rural haïtien: Le pays en dehors. Paris: Karthala.
Casimir, J. (2001). La culture opprimée. Montréal: CIDIHCA.
Charles, J. (2015).La societe haitienne face au defis du developpement. Editions de la Maison d’Haïti.
Dezeze, Y. (2016). Les Medias et l’Identitee Nationale en Haiti. L’Harmattan.
Dupuy, A. (1989). Haiti in the New World Order: The Limits of the Democratic Revolution. Boulder: Westview Press.
Dupuy, A. (2014). Haiti: From Revolutionary Slaves to Powerless Citizens: Essays on the Politics and Economics of Underdevelopment, 1804-2013. New York: Routledge.
Fatton, R. (2007). The Roots of Haitian Despotism. Boulder: Lynne Rienner Publishers.
Frankétienne. (1975). Dézafi. Port-au-Prince: Éditions Mémoire.
Frankétienne. (2010). Mûr à crever. Port-au-Prince: Éditions Deschamps.
Gilbert, M. (2008). Femmes et politique en Haïti: Entre exclusion et dynamique de changement. Port-au-Prince: Éditions de l’Université d’État d’Haïti.
Giraule, J-C.(2012). La Diaspora Haitienne : entre Developpement et Division. Les presses de l’Universite de Montreal.
Hurbon, L. (2001). Le phénomène religieux dans la Caraïbe: Guadeloupe, Martinique et Haïti. Paris: Éditions du Cerf.
Laguerre, M. S. (1993). The Military and Society in Haiti. Knoxville: University of Tennessee Press.
Montas, M. (2011). Haïti: entre terreur et espoir. Paris: Éditions de l’Archipel.
Péan, L. (2009). Haïti, économie politique de la corruption. Port-au-Prince: Éditions Mémoire.
Piketty, T. (2013). Le capital au XXIe siecle. Editions du seuil.
Putnam, R.D. (2000). Bowling Alone: The Collapse and Revivai of Americain community. Simon & Schuster.
Trouillot, E. (2013). Parabole du failli. Port-au-Prince: Éditions Mémoire.
Trouillot, M. R. (1995).Silencing the Past: Power and the Production of History. Boston: Beacon Press.
Chauvet, M. (2012). La presse haïtienne et l’identité nationale. Le Nouvelliste.
Fransè
Cet article examine tout d’abord l’absence de conscience nationale en Haïti, en s’appuyant sur une analyse approfondie des facteurs sociétaux, historiques et politiques qui influencent ce phénomène. D’une part, il explore l’impact de l’histoire coloniale, notamment en ce qui concerne les dynamiques de pouvoir et les héritages socioculturels. D’autre part, l’article aborde les structures sociales et la gouvernance, mettant ainsi en lumière les disparités socioéconomiques et les carences institutionnelles. En outre, l’analyse prend en compte le rôle de la communication, particulièrement en ce qui concerne la diffusion des idées et la construction des identités collectives. Ainsi, l’article met en exergue les principaux obstacles à la cohésion sociale et au développement durable en Haïti. En conclusion, il propose des pistes de réflexion visant à renforcer la conscience nationale, s’inspirant à la fois de la littérature haïtienne et des perspectives contemporaines. De ce fait, l’article appelle à une mobilisation collective pour surmonter les défis identitaires du pays et favoriser une unité nationale solide et durable.
Mots-clés : Conscience nationale, facteurs sociétaux, cohésion sociale, développement durable.
ABSTRACT
This article first examines the absence of national consciousness in Haiti, relying on a thorough analysis of the societal, historical, and political factors that influence this phenomenon. On one hand, it explores the impact of colonial history, particularly regarding power dynamics and sociocultural legacies. On the other hand, the article addresses social structures and governance, highlighting socioeconomic disparities and institutional shortcomings. Furthermore, the analysis takes into account the role of communication, especially concerning the dissemination of ideas and the construction of collective identities. Thus, the article emphasizes the main obstacles to social cohesion and sustainable development in Haiti. In conclusion, it proposes reflections aimed at strengthening national consciousness, drawing inspiration from both Haitian literature and contemporary perspectives. Therefore, the article calls for a collective mobilization to overcome the country’s identity challenges and promote a strong and lasting national unity.
Keywords: Nnational, consciousness, sociétal factors, social cohésion, sustainable Developpement.
Kreyol
Atik sa a premye egzamine absans konsyans nasyonal an Ayiti, li konte sou yon analiz apwofondi sou faktè sosyete, istwa, ak politik ki enfliyanse fenomèn sa a. D’yon bò, li eksplore enpak istwa kolonyal la, espesyalman an sa ki konsène dinamik pouvwa ak eritaj sosyo-kiltirèl yo. D’lot bò, atik la adrese estrikti sosyal ak gouvènans, li mete aksan sou disparite sosyoekonomik ak mank enstitisyonèl yo. Anplis, analiz la pran an kont wòl kominikasyon, espesyalman konsènan difizyon ide ak konstriksyon idantite kolektif. Konsa, atik la mete an evidans prensipal obstak yo ki kanpe sou wout kozyon sosyal ak devlopman dirab an Ayiti. An konklizyon, li pwopoze kèk refleksyon ki vize ranfòse konsyans nasyonal la, li pran enspirasyon tou de nan literati ayisyen ak nan pèspektiv kontanporen. Se konsa, atik la fè apèl pou yon mobilizasyon kolektif pou simonte defi idantitè peyi a ak pou ankouraje yon inite nasyonal ki solid ak dirab.
Mo kle : Konsyans nasyonal, Faktè sosyal, Kowòdinasyon sosyal, Devlopman dirab.
Eliphète Dort, se yon jèn chèchè nan syans edikasyon. Diplome nan Inivèsite Ameriken Syans ak Devlopman Entènasyonal (UNASDI) ak yon lisans nan syans edikasyon, ak nan Inivèsite Franco-Ayisyen Kap Ayisyen (UFCH) ak yon diplòm nan sikoloji pratik, lap fè yon metwiz nan administrasyon nan UNASDI, li se otè yon atik ki genyen pou tit : Nesesite entegre edikasyon seksyèl nan sistèm edikatif ayisyen, li te jwenn plizyè sètifikasyon nasyonal ak entènasyonal eli kòdonatè (Regroupements de Professeur.e.s d’Universités d’Haïti dans le département du Centre. REPUH-CENTRE).Rechèch li yo konsantre sou pwoblèm enpòtan pou edikasyon ayisyen an, tankou kondisyon travay pwofesè yo, wòl sikoloji nan edikasyon seksyèl pou adolesan yo, ak refòm nouvo segondè a. Travay sa yo montre angajman li pou amelyore sistèm edikatif Ayiti a ansanm ak byennèt elèv ak pwofesè yo. Eliphète Dort, est un jeune chercheur en sciences de l’éducation. Diplômé de l’Université Américaine des Sciences et du Développement International (UNASDI) avec une licence en sciences de l’éducation, et de l’Université Franco-Haïtienne de Cap-Haïtien (UFCH) avec un diplôme en psychologie pratique, il poursuit une maîtrise en administration à l’UNASDI. Il est l’auteur d’un article intitulé : « Nécessité d’intégrer l’éducation sexuelle dans le système éducatif haïtien ». Il a obtenu plusieurs certifications nationales et internationales et coordonne actuellement le Regroupement des Professeur.e.s d’Universités d’Haïti dans le département du Centre (REPUH-CENTRE).Ses recherches se concentrent sur des problématiques importantes pour l’éducation haïtienne, telles que les conditions de travail des enseignants, le rôle de la psychologie dans l’éducation sexuelle des adolescents et la réforme du nouveau secondaire. Ces travaux témoignent de son engagement à améliorer le système éducatif haïtien ainsi que le bien-être des élèves et des enseignants.