Demokrasi, mo ki te pote espwa ak pwomès, sanble vin tounen yon zouti manipilasyon ak dominasyon nan peyi Ayiti. Olye li sèvi kòm yon mwayen pou patisipasyon popilè ak jistis sosyal, li vin tounen yon mask pou elit kòripsyon, pouvwa etranje, ak kèk aktè lokal ki sèvi pwòp enterè yo. Ann analize twonpri sa a, pandan n ap baze sou panse kèk otè ki deja dekri fenomèn sa a nan lòt kontèks yo.
Yon demokrasi nan aparans sèlman
Jan Jean Ziegler ekri nan Les nouveaux maîtres du monde, demokrasi nan peyi ki fèb yo souvan sèvi kòm zouti dominasyon pa gwo pouvwa entènasyonal yo. Nan ka Ayiti, li itilize pou legalize gouvènman ki plis suiv lòd etranje pase enterè nasyonal la. Eleksyon, ki sipoze fondasyon demokrasi a, tounen yon teyat kote vòt pèp la swa manipile, swa inyore. Rezilta? Popilasyon an pèdi espwa chak fwa.
Echèk reprezantan pèp la
Frantz Fanon, nan Les damnés de la terre, te fè konnen ke nan sosyete pòs-kolonyal yo, elit yo souvan sèvi sèlman pwòp enterè yo, san yo pa panse ak majorite popilasyon an. Ayiti pa yon eksepsyon. Lidè yo sanble plis konsantre sou ranmase byen pou tèt yo, pandan y ap neglije nesesite pèp la. Sa fè plis mal nan yon peyi kote povrete, ensekirite, ak dezespwa vin nòmal.
Responsabilite aktè ekstèn yo
Noam Chomsky, nan Hegemony or Survival, montre kijan entèvansyon etranje yo, anba pretèks pou pwoteje demokrasi, konn lakòz plis dega. Pwogram enpoze pa enstitisyon entènasyonal yo ak gouvènman etranje yo sèlman agrave kriz ekonomik ak politik Ayiti a, pandan yo detwi estrikti leta yo pi plis toujou.
Yon sosyete sou wout dezòd
Ayiti jodi a se yon peyi kote demokrasi pa vle di anyen ankò pou pifò moun. Sosyete sivil la, ki fatige wè menm modèl koripsyon ak vyolans yo repete, pèdi konfyans nan avni an. Amy Chua, nan World on Fire, fè konnen ke demokrasi enpoze nan sosyete ki gen gwo inegalite sosyal ak ekonomik konn mennen nan dezòd. Fenomèn sa a eksplike kijan Ayiti plonje pi fon nan kriz la, ak elit ak gang k ap kontwole yon leta ki deja fèb.
Yon chimen pou chanje
Devan sitiyasyon sa a, li nesesè pou rekonsidere yon demokrasi ki reyèl, ki anrasinen nan bezwen reyèl pèp ayisyen an. Vizyon otè tankou Paulo Freire, nan Pédagogie des opprimés, raple nou ke liberasyon pase pa edikasyon kritik ak konsyantizasyon kolektif. Sosyete ayisyèn nan dwe pran desten li nan men li, epi libere tèt li anba chenn elit ak aktè ekstèn yo.
Konklizyon :
Demokrasi nan Ayiti se yon mask ki kache enterè pèsonèl ak enfliyans etranje. Men dezòd aktyèl la ka tounen yon opòtinite pou reyimajine sistèm sa a, nan enspire panse otè ki plede pou yon gouvènans kote pèp la vrèman gen kontwòl. Se yon apèl pou Ayiti leve kanpe, kase ilizyon demokrasi sa a, epi repran vrè souvènte li.
Jean Launy AVRIL, Centre à la UNE !