Administrasyon piblik ayisyen an ap kontinye fè tèt di ak desizyon ki pwouve yon mank ouvèti, yon refi pou renouvle sistèm nan. Dènye lis nonmen diplomatik yo montre klèman pratik sa a ki fin tounen yon anòmali. Pifò pèsonalite yo chwazi pou reprezante peyi a sou sèn entènasyonal soti nan jenerasyon ki depase laj 60 an, e menm 70 an. Si eksperyans ak sajès granmoun yo ka yon resous valab, gwo majorite sa a demontre yon sistèm ki fèmen, ki pa ouvè pou lide fre ak talan jèn yo.
Nan lis moun yo nonmen yo, nou wè yon dezafilyasyon ki cho. Pèsonalite tankou Pierre Ericq Pierre (79 an), Lionel Delatour (74 an), ak Lilas Desquiron (78 an) ap domine tout non yo. Yon sèl jèn ki sot nan trantèn nan se Louino Volcy ki gen 35 an. Sa ki pi grav la se ka Woodly Edson Louidor, yon jèn ki te nonmen kòm anbasadè nan Repiblik Dominikèn. Yo kritike l sou yon rezon ki pa ka akseptab: cheve Afro l. Konsèy Prezidansyèl Tranzisyon (CPT) ap denigre aparans li epi panse ranplase l ak Fritz Longchamps, yon lòt septantèn, sou pretèks aparans Woodly pa fè “ofisyèl”.
Yon diskriminasyon ki kache dèyè pratik demode yo
Konpòtman sa a pa gen anyen pou wè ak eksperyans ni konpetans. Sa demontre yon diskriminasyon klè sou baz laj ak sou baz idantite Afro. Nan yon peyi kote plis pase 60% popilasyon an se jèn ki gen mwens pase 30 an, refize bay jenerasyon sa a plas yo se yon refi pou reprezante reyalite majorite popilasyon an. Lè yo kritike cheve Afro Woodly Edson Louidor, se pa sèlman idantite pèsonèl li y ap rejte, men se yon atak kont tout jenerasyon ki vle fyè de rasin yo.
Yon kilti ekzanpyon pou repanse
Administrasyon piblik la rete kole nan yon kilti ki ekskli jèn yo ak lide fre. Mete sèlman granmoun nan pòs kle sa yo se yon mepri pou jenerasyon ki ka pote inovasyon ak vizyon fre pou Ayiti. Peyi a bezwen jèn ki ka pote lide modèn, ki ka reprezante Ayiti nan yon mond ki ap chanje chak jou.
Jèn yo, senbòl renesans Ayiti
Woodly Edson Louidor ak Louino Volcy pa senp pèsonaj. Yo reprezante yon jenerasyon ki genyen kapasite, kouraj ak talan pou mete Ayiti sou pye. Marginalize jèn sa yo sou pretèks san sans tankou « aparans fizik » se yon atak kont tout efò pou chanje peyi a. Pratik sa a se yon baryè pou motivasyon jèn yo epi fè anpil deside ale chèche opòtinite lòt kote.
Yon sistèm pou refonde
Pou kraze sik visye sa a, administrasyon piblik la dwe adopte meritokrasi, enklizyon ak divèsite. Nominasyon diplomatik yo dwe reflete eksperyans, men tou yon vizyon ki modèn ak yon kapasite pou reprezante tout Ayisyen, kit yo jèn, kit yo granmoun. Ayiti pa ka kontinye fèmen pòt pou jenerasyon ki ka fè yon vrè diferans nan lavni peyi a.
Jodi a, nou dwe denonse pratik demode sa yo. Se sèlman lè nou bay plas ak valè jèn, lide fre ak idantite nou ke Ayiti ka veye sou yon avni ki pi klere, kote chak Ayisyen ka wè tèt li nan reprezantan yo, san eksepsyon.
Jean Launy AVRIL, Centre à la UNE !